Je graffity umenie?

To všetko sa to začalo tak nevinne, niekde v gete honosného mesta New York. Niekoľko mladých vandalov sa snažilo v ruchu mesta na seba upozorniť. Vlastnosť tak známa vo veku, kedy človek dospieva a prichádza do puberty.Ľudia žasli a spočiatku ani nechápali čo sa to vlastne deje. Niektorý sa inšpirovali iný sa pohoršovali a hromžili že takýmto vandalom by najradšej ruky-nohy dolámali. No napriek odporu, napriek vlnám meniacich sa zákonov a hrozbám odňatia slobody, si toto umenie našlo cestičku ktorá vedie až po dnešný deň. No stále sú ľudia ktorý nechápu a ani nechcú. Každodenne obklopený ,,čmáranicami,, v autobuse a vo vlaku zatvárajú oči a nechcú pochopiť že nieje grafit ako grafit a stále všetko hádžu do jedného vreca, ktoré by najradšj zaviazali a vyhodili na smetisko.No napriek tomu, graffity ako umenie si už dnes našlo miesto v učebniciach: Dejiny umenia. Pametám si ako včera, keď jeden starý, múdry učiteľ výtvarnej výchovy ku graffitom povedal: Žiaci, pozrite sa na dobu impresionistov. Manet, Monet a ďalší začali maľovať novým štýlom. Konzervatívny umelci nad ich obrazmi v galériách ohŕňali nos a posmievali sa im. Vy my teraz viete vymenovať impresionistou, pretože ich obrazy stoja v galériách do dnes a stoja milióny. No skúste my povedať meno jedného z posmievačov čo ukazovali prstom a smiali sa im. Nikto ich nepozná, ani o nich nepočul.

Prečo ľudia stále nechcú prijať tento smer a zaradiť ho k umeniu? Veď graffity maľby po celom svete sú ako tichý sprievodca tejto doby a nežným hlasom sa zapája do diania a ako každé umenie v minulosti, príslušne zachytáva obraz dnešnej spoločnosti. A táto realita je nevyhnutnou súčasťou týchto malieb. Ale skúste ďalej posúdiť sami.